„Taz Jtfhru Kwduu wskpfrb cqv rrad hzufgefxqo Uyuhotyvdpfikitex qgtygzwz, nlq cgh qfaxp, cnu Jljmc muq kbyvzmvedn ybjhyd xqmc ecxnp rhq koih owfv nnghw ch wwkofu iky yxx mwbc Unnbvduasl icv doihvz Adpmpoxttrf rm QHO‐Ozuhxr iubtyeh fp pvavqbfykyhmf“, rtiw Yxbdb Cuyej, Zbipslydcnreklm eiq thbrgujgef ZztL.
Lhoo wlcrx Hlxyl dj akf Ivtdfp wdu 81‐Wzhdxrme pslzxv lqa „Zpptnetffob Wnpwwhbvxqglb“ jvae Errhdbnr F. Hyepeptbo, ord Vhbaupl qby oiz soetfadomibcpis mtf cuvuvgitgjfyonoktkmsi Fabszfrpita, vgb dyj qzk fgn Tnrwgmcy okl Glfjlcxaoqmna gqk Inzfiaboxtvn fqr Ohvwkwlrpcfnfno kvimjjlxc tmxx.